V našej vízii Koncepcia TANAP 2015 počítame so železničným prepojením oboch strán Tatier a určite sa nevyhneme ani železničným tunelom. Avšak otázka znie akým? Dlhým so vstupným portálom nad Štrbou až do Zakopaného? Krátkym, tzn. cez Tichú dolinu? Alebo horským zo Štrbského plesa?
V mojej koncepcii zo dňa 28.4.2015, ktorá bola odoslaná na slovenské univerzity; ktoré majú dať projektu akademickú strechu a ktorou v dnešnej dobe už disponujú autority a konzultanti z Poľska a Malopoľského vojvodctva alebo niektorí primátori a poslanci Prešovskej župy; sa hovorí o nasledujúcich prioritách:
- a) tzv. „rýchla trať“ – teda rýchle a funkčné dopravné prepojenie “Zakopjanky”, trate Krakow – Nowy Targ v rozchode 1435 mm, tj. normálnym rozchodom a tzv. “normálnym” vlakom na trať č. 180 – Poprad- Tatry – Košice;
- b) napojenie električky Poprad- Tatry – Tatranská Lomnica- Ždiar- Palenica Białczańska- Zakopane úzkorozchodnou traťou s rozchodom 1000mm;
- c) napojenie električky Štrbské Pleso – Podbanské – podhorie Západných Tatier – Jasná- Zuberec – Zakopane úzkorozchodnou traťou s rozchodom 1000mm;
V tomto blogu si rozoberieme len alternatívne napojenie tzv. “ rýchlej trate” o rozchode 1435 mm.
Na začiatku stálo päť alternatív, kadiaľ by sa dalo uvažovať o prepojení Krakowa s Popradom a to:
a) Muszyna: Poprad Tatry- Kežmarok- Plaveč – Muszyna
b) Tunel: Poprad Tatry- Štrba – (tunel) – Zakopanec
c) Orawa: Poprad Tatry – Liptovský Mikuláš – Zuberec – Zakopane
d) Beianksy urbár: Poprad Tatry – Kežmarok – Tatranská Kotlina – Ždiar – Jurgow – Nowy Targ
e) Zamagurie: Poprad Tatry – Kežmarok – Tatranská Kotlina – Niedzica – Nowy Targ
Našim cieľom je zníženie cestovného času medzi Popradom, Zakopaným a Krakowom. Chceli by sme dospieť až do stavu, kedy cca. 70 km, ktoré delia Poprad od Zakopaného prejdete v pohodlí vlaku, pričom cestovný čas nebude dlhší ako jedna hodina (60 min.) a zároveň, aby cesta do Krakowa vlakom nepresiahla 2 hodiny. Pre porovnanie, vzdialenosť medzi Popradom a Krakowom je skoro rovnaká ako medzi Žilinou a Popradom.
Prvé tri alternatívy sme zavrhli. Našim cieľom je posilnenie vlakovej dopravy a odľahčenie automobilovej dopravy. Vlaková doprava je z pohľadu cestujúcich komfortnejšia pričom ide najmä o ekologickejšiu formu dopravy. Preto ak má dopravné spojenie spĺňať matricu úspory času a má byť tento spôsob dopravy časovo porovnateľný alebo dokonca výhodnejší ako existujúca automobilová doprava, musí byť spojenie čo najefektívnejšie.
Rozbor jednotlivých alternatív:
a)Muszyna:
Existujúca trať cez Muszynu je strašne pomalá, je tvorená veľkými oblúkmi a zalomeniami ovplynenými meandrami rieky Poprad a aj po prípadnej rekonštrukcii by cestovný čas nemohol konkurovať automobilovej dopave.
b)Tunel:
Obrovská investícia, ktorá by mohla byť pekným námetom pre vedecko-fantastickú literatúru, ale nie pre reálny projekt. Cestovný čas by bol síce neuveriteľný, avšak návratnosť takmer 42 kilometrového tunela je podľa mňa naozaj nereálna. Aj napriek tomu sme sa však tejto alternatívy nevzdali. Budeme o nej uvažovať, ale len vo forme vízie, nakoľko jej reálnosť je naozaj otázna.
Dôležité:
Chcel by som však poukázať na jeden fakt. Obchádzame a vyhýbame sa úplne vlastnému územiu TANAPu aj ochranného pásma. Nevstupujeme do najcennejších oblastí Tatier- Tichej a Kôprovej doliny ani žiadnym spôsobom o tom neuvažujeme. Ceníme si jedinečnosť a nedotknuteľnosť divočiny v Tichej a Kôprovej doline.
c)Orawa
Je jednou z možných alternatív ako prepojiť Podhale a Spiš s Liptovom. Avšak v tomto momente vyvstávajú obavy z možných geologických a geografických prekážok prepojenia. Jednou z vážnych prekážok je horských priechod Huty a ďalšie napojenie Oravíc s Habovkou. Rýchle spojenie by vyžadovalo veľa tunelov a ťažkých infraštruktúrnych stavieb, pričom pri zvolení iných geografických alternatív by to to nekorešpondovalo s hlavnou ideou projektu- skrátenie cestovného času.
d)Beliansky urbár
Favorit číslo jedna. Trať by využívala existujúcu trať v smere Kežmarok- Spišská Belá s pokračovaním na Tatranskú Kotlinu. Za Tatranskou Kotlinou trať pokračuje najmä po pozemkoch, ku ktorým má majetkové práva práve mesto Spišská Belá s pokračovaním ďalej na Ždiar- Jurgow- Białka Tatrzańska – Nowy Targ.
e)Zamagurie
Favorit číslo dva. Trať si predstavujeme po Tatranskú Kotlinu rovnako ako v bode d) avšak po Tatranskej Kotline by pokračovala smerom na Lendak cez Spišskú Maguru na Spišskú Starú Ves, Niedzicu a napájala by sa existujúcu trať PKP z Nového Targu do Szczyrzycku.
Spoločne pre body d) a e):
Ako som už uviedol vyššie, spoločným cieľom pre všetky navrhované alternatívne spojenia je zníženie cestovného času, a to v prvom rade medzi Podhalím (Nowy Targ/ Zakopane) a Horným Spišom- Vysokými Tatrami a následne medzi Krakowom a Popradom.
Prečo sa orientujeme najmä na Horný Spiš a nie na Liptov o tom budem písať neskôr v ďalších blogoch.
Poprad bol vybraný z niekoľkých dôvodov. Letisko Poprad- Tatry je jediným z medzinárodných letísk pre Poprad- Horný Spiš a Podhalie. Pri optimálnej rýchlosti vlaku vieme byť z letiska Poprad Tatry v Nowom Targu do 60 minút, čo robí z letiska Poprad letisko pre Podhalie. Pre ilustráciu,relatívne rovanký čas prepravy je z letiska Milano Bergamo do Milána. Sprístupnenie letiska Poprad pre Podhalie znamená jeho novú konkurenčnú výhodu a jeho eventuálne rozlietanie nízkonákladovými spoločnosťami, ktoré podľa predpokladov budú do 10 rokov tvoriť 70 až 80% trhu leteckej prepravy v rámci Európy.
Poprad a Zakopane tvoria brány do najnavštevovanejších a turisticky najviac vyhľadávaných lokalít Tatier a teda logicky potrebujeme také dopravné spojenie, ktoré zvyšuje komfort presunov a zároveň znižuje časovú náročnosť na minimum. Dobrá a kvalitná železnica je rýchla, komfortná a ekologická. Kvalitnou železničnou tepnou a dobrými službami vieme obmedziť motoristickú dopravu.
Okrem toho, vytvorením cargo terminálu na oboch stranách Tatier (rozumej Nowy Targ, Krakow a Poprad) v blízkosti letiska Poprad-Tatry je možné vytvoriť zaujímavú logistickú tepnu medzi Popradom a Krakowom. V čase o ktorom hovorím, už budú dobudované diaľnice v smere na Košice a Bratislavu. Terminál v Poprade tak môže skrátiť železničnou cestou cargo dopravu smerujúcu zo severu Poľska na juh Európy. Zároveň cargo terminál v Poprade môže byť zaujímavým pre cargo letecké spoločnosti.
A čo električka?
V úvahach počítame s vybudovaným prestupného terminálu na električku niekde v okolí Tatranskje Kotliny, avšak o električkách budeme pojednávať v nasledujúcich blogoch.
m.