← Späť na aktuality

Chodník tatranských kuriérov

Tatranský kuriéri sú na Slovensku neznámy pojem. Kohokoľvek sa opýtate na kuriérov z tzv. skalného Podhalia, každí Slovák nevedomky pokrúti hlavou. Boli to však poväčšine  obyčajný ľudia a športovci z Tatier, ktorý podstupovali každodenné riziko svojho odhalenia a celej rodiny, aby udržiavali kontakt poľského ilegálneho hnutia s exilovou vládou v Londýne počas II. svetovej vojny.

Snímka obrazovky 2017-04-06 o 18.18.15

Dziadek- S. Marusarz, por. AK, skokan,alpinista, 4x na olympiáde, tatranský kuriér

Poliaci prevzali zásielku niekde v okolí Zakopaného a cez tzv. „zelenú hranicu“ prešli na Slovenskú stranu odkiaľ im cez územia Slovenska pomáhali práve Slováci. Je to jedna z ďalších nepopierateľných zásluh Slovákov v bojoch II. svetovej vojny. Veď okrem iného a nie len mohol poľský odboj fungovať vďaka ochote a obetavosti Slovákov zo Ždiaru, Kežmarku, Pribyliny, Podbanského, Popradu a iných.

 

V roku 2016 som opäť absolvoval cestu do Santiago de Compostella. Cesta mala niekoľko cieľom, ale najmä šlo o štúdium pútnickej infraštruktúry a motivácie prečo vlastne sa mnohí pútnici cestu vydávajú.

IMG_6518

Picos de Europa

Je obvyklým klišé, že na púť sa ľudia chodia duchovne osviežiť alebo hľadať duchovné osvietenie. O duchovnom osvietení môžeme pochybovať a o psychickom osviežení budem písať v inom blogu, avšak dovolím si tvrdiť, že viac ako 60% pútnikov tam ide len tak. Spoznať krajinu, pozbierať pár pečiatok a nakoniec získať certifikát, ktorým každému demonštrujú že prešli viac ako 200 kilometrov pešo. Čo v našej dnešnej dobe áut znie dosť netradične.

 

„Prešiel si pešo 200 km- wuaaa.“ Nakoniec tam ľudia chodia spoznávať iných ľudí a cesta je momentálne proste „in“.  Prispelo k tomu niekoľko faktorov. Slávna kniha Paula Coelho, film Púť s Martinom Sheen, Dan Brown a pod….

 

A tak som kráčal krajinou a premýšľal.

 

Máme aj my na Slovensku niečo podobné? Niečo, čo by mohlo prilákať davy turistov, nebolo by veľmi fyzicky náročné a malo svojho ducha – genius loci. Na jednej strane by bolo mimo civilizácie no veľmi blízko pri nej v prípade ak by sa niečo na ceste stalo. Toto je obzvlášť veľmi dôležité hľadisko, pretože veľa ľudí, ktorý sa na cestu vydajú nemajú s putovaním skúsenosti a prihodia sa im pravidelné problémy pútnika. Otlaky, škrabance, únava, dehydratácia a pod.

 

Niekde v okolí Fuente De vo fujavici ma napadlo:  „Ako kráčali tatranskí kuriéri cez sedlá s poštou? A ako sa asi cítili ich zverenci, ktorí možno prví krát v živote zažili fujavicu?“

IMG_6616

Fuente De fujavica

No a prišiel nápad č. 1Cesta Tatranských kuriérov, teda cesta z Budapešti cez Slovensko a Tatry do Krakowa zapísaná do zoznamu európskych kultúrnych ciest.  Okrem toho, že Poliakom ukáže kto im pomohol v ich odboji a nezradil ich, nás tento chodník spojí v nových zážitkoch.

 

Máme unikátny produkt, ktorí je takmer hotoví len mu chýba tá presná infraštruktúra a marketing na oboch stranách zelenej hranice. Mapky, pečiatky, kontaktné miesta, kredenciály- čiže tzv.  pasy pútnika a pútnické domy.

 

Po pravde prvé pokusy v spolku smerom k ceste tatranských kuriérov začali v lete 2016, kedy sme vymysleli s Piotrom Paweła od našich kamošov zo združenia Czysta Polska múzem AKP v Enciáne na Skalnatom plese a v Zakopanom pri lanovke na Kasprowy wierch. No to bola skôr aktivita ako poskytnúť už existujúcim návštevníkom v danom mieste ďlašie možnosti trávenia času. Odvtedy som už absolvoval dver okovania so zástupcami samosprávy v Zakopanom, ktorým sa nápad pozdáva a ideme na ňom ďalej pracovať.

IMG_6498

Strelky do Compostely

Cesta tatranský kuriérov je však čosi nadregionálne. Na púti do Compostelly som stretol ľudí zo všetkých kútov sveta, ktorý na chvíľu potrebovali uniknúť so sveta no chceli mať dostatočný komfort po ceste, aby nemuseli nič riešiť. To všetko po ceste do Compostelly nájdete. Každých takmer 15 kilometrov máte kde spať za relatívne lacné peniaze v tzv. albergue. Obvykle šlo o obecné domy pre pútnikov so spoločnými nocľahárňami, sprchou, práčkou a kuchyňou, kde vás ubytovali len vtedy keď ste predložili pas pútnika. Máte na ceste dostatok studničiek ale i múzeí a odpočinkových miest. A to všetko dokonale poprepájané značkami tak, že po cest vidíte moderné múzea ale aj veľmi pekné krajobrazy vidieka a historických miest či staroveké kostoly a hrady. Naozaj bola cesta do detailov premyslená tak, aby vás previedla každou esenciou krajiny- ľuďmi, stavbami a prírodou. Genius loci severného Španielska, ktorí vyhľadávali mnohí pútnici.  Domov som si odnášal obraz o horaloch so severného Španielska.

 

No a to isté máme aj my po medzi Zakopaným a Rožňavou. Nespočetné množstvo sakrálnych gotických pamiatok, významné miesta spojené s históriou strednej Európy, panenskú prírodu a úžasných ľudí.

 

To všetko treba len spojiť jednou značkou  a nakresliť cestu kuriérov a túto cestu predať do sveta.

 

To je cieľom nápadu č. 1Cesta Tatranských kuriérov. Prepojiť, dobudovať a predať cestu T atranských kuriérov zo skalného Podhalia až do stanice v Rožňave.   

 

O nápade č. 2- hrdinovia SNP v blogu neskôr.