Tatranský okrášľovací spolok sa cíti byť pokračovateľom Uhorského karpatského spolku s 19. storočia. Ctí si jeho odkaz a máme v záujme pokračovať v ňom.
V 19. storočí prežívali Vysoké Tatry a Spiš svoj zlatý vek turizmu a cestovného ruchu. V tomto období vznikajú a rozvýjajú sa tatranské osady a práve v tomto období na Spiši vzniká prvá turistická organizácia na našom území Uhorský–karpatský spolok.
"Treba však popravde priznať aj zásluhy MKE o rozvoj turistických zariadení a služieb, komunikácií, vedeckých bádaní, ochrany prírody, muzeálnej práce i edičnej aktivity."
Ivan Bohuš
Uhorský Karpatský spolok sa počas svojej histórie zapísal v Tatrách významným kusom práce a dalo by sa povedať, že Tatrám do istej miery vtlačil svoju pečať. Spolok sa zaslúžil okrem iného o vybudovanie a sprístupnenie tatranských dolín, ktoré boli dovtedy vo väčšej miere prístupné len poľovníkom, zlatokom, pastierom, zbojníkom a pytliakom. Spolok sa systematicky zameriaval na vybudovanie prístupových ciest do dolín, cez priechodné sedlá i niektorých vyhliadkových štítov či na budovanie turistických ubytovní v tatranskom prostredí.
Spolok okrem budovania infraštruktúry cestovného ruchu sa staval aj do pozície ochrancu tatranských lesov, keď upozorňoval na necitlivú ťažbu lesov blízko klimatických kúpeľov a v konečnom dôsledku tak prispel k ich vyhláseniu za ochranné lesy. Tento počin významným spôsobom ovplyvnil ďalší rozvoj klimatických kúpeľov.
Spolok sa staral aj o ochranu a bezpečnosť návštevníkov horského prostredia. Spolok školil a zaradzoval jednotlivcov do troch výkonnostných tried prípravnej a samostatnje vodcovskej služby. Spolok vystrojil vodcov rovnošatov, služobními odznakmi a základným výstrojom- batohy, lekárničky, čakani a laná.
Veľmi významným pre spolok bolo založenie Karpatského múzea, dnešné Podtatranské múzeum v Poprade. Múzeum sa nezameriavalo len na prírodné exponáty z horskej oblasti, ale rozsiahlu zbierku tvorili archeologické, kultúrno-historické, etnografické a turistické fondy. "V bohatej odbornej knižnici zameranej na prírodnú kultúru Karpát boli uložené aj mnohé cenné zväzky staršej regionálnej tlače. Múzeum sa stalo strediskom a koordinátorom bádateľskej aktivity, najmä na území Tatier...Autori... mali možnosť publikovať svoje poznatky v objemných, každoročne vydávaných zborníkoch.", Ivan Bohuš.
Toľko k histórii okrášlovacích spolkov v Tatrách. Nie je však na mieste myslieť si, že o rozvoj a skrášlenie Tatier sa zaslúžil len Uhorský karpatský spolok. Naopak. V histórii Tatier poznáme niekoľko samostatných iniciatív, ktoré v konečnom dôsledku prispeli ku skrášleniu Tatier. Môžeme spomenúť napríklad výstavbu parkov v Tatranskej Lomnici či Tatranskej Polianke, výstavba umelého jazierka Dr. Szontagha v Novom Smokovci či úprava tzv. Oltványiho prameňa biskupským tajomníkom a titulárnym prepoštom Pavlom Oltványim a mnoho iných samostatných iniciatív.